Get Adobe Flash player

Prihlásenie / Registrácia

Iné web stránky

Kto je online

Máme online 2 hostí 

Počítadlo

Členovia : 113
Článkov : 63
Počet zobrazení obsahu : 300522

História rybárskej organizácie

Už v prvých rokoch po prvej svetovej vojne vojne vďaka niekoľkým nadšencom a náruživým rybárom začalo svitať pre založenie rybárskej spoločnosti, ktorá by zakotvila v stanovách práva a povinnosti spoločenskej organizácie. 01Tieto prvé iskierky založenia spolku sa vlastne zrodili v hostinci zvanom ľudovo "DIERA". Schádzali sa tu väčšinou železničiari - rybári. Boli prvými priekopníkmi organizovaného rybárstva v našom meste.
Vo februári roku 1921 sa v uvedenom hostinci zišli traja železničiari: František Balogh, Bedřich Kadula a Štefan Kassa. Táto trojica si založila prvý "Novozámocký rybársky spolok". Myšlienka dostala organizačnú platformu, stala sa vlastnou viacerým rybárom. Prvý výbor rybárskeho spolku mal toto zloženie: Štefan Pokorný - predseda, František Balogh - tajomník a pokladník, výbor ďalej tvorili J.Kadlec, Štefan Kassa, Ondrej Fujas, Bedřich Kadula, Štefan Halla, Jozef Vágner, Karol Neckár a Štefan Kaderábek. Dobré organizačné schopnosti Františka Balogha mu otvorili cestu k funkcii predsedu Krajského výboru rybárskych spolkov.
Novozámocký rybársky spolok mal zo začiatku v prenájme od mesta tieto vody: rieku Nitru od Bánova po Nesvady, potok Chrenovka /Tormáš/ a jazero zvané "Nagy Kopolya" /pri štrande na rieke Nitre/. Ostatné vody mali prenajaté od mesta jednotlivci, alebo skupiny osôb, ktorým organizačný život rybárstva nevoňal a rybolov zdegradovali na drancovanie, pretože pozerali len na výťažok a lovili všetkými prostriedkami. Celkom zvláštnu kapitolu rybárstva tvorili záhradkári, ktorým ponechalo mesto právo lovu rýb v rozmedzí ich záhrad.
Novozámocký rybársky spolok mal za krátky čas evidovaných už 120 členov. Z jeho činnosti sa dozvedáme, že zarybňovanie rieky a potoka počas trvania spolku od roku 1938 sa neurobilo ani raz. Jediné zarybňovanie sa uskutočnilo na jazierku Nagy Kopolya násadou úhorou - monté v roku 1925. Spolok zažil aj jednu mimoriadnu udalosť. V roku 1926 bola zistená hromadná otrava rýb v rieke Nitra. Prieskumom zistili, že vinníkom je Šuriansky cukrovar, z ktorého vypustili do rieky otravné chemikálie, používané pri výrobe cukru. Novozámocký rybársky spolok si dal vyčísliť škodu a požadoval od cukrovarskej spoločnosti náhradu. Ja pravda, že rybársky spolok svoje nároky na súde vyhral, no neustále odvolávačky a nové súdne pojednávania spor predĺžili na 12 rokov. Súdne trovy činili úctyhodnú sumu 300.000 korún, avšak tieto vplyvom zmeny režimu nikto nezaplatil.
Počas okupácie spolok neexistoval. Jeho činnosť úrady zastavili a právo na udeľovanie povolení prešlo pod správu mesta. V spoločensko-záujmovej oblasti rybárov nastala prestávka.
Vody boli bohaté na šťuky, kapry, sumce, zubáče a liene. Úlovky rýb za prvej ČSR a to hlavne sumcov na Nitre a Cítenke vo váhe 40-50 kg neboli zriedkavosťou. Rybárom oných čias je teda čo závidieť. Nechýbali ani dobrí rybári rybári. Medzi najúspešnejšími uvádza kronika Ondreja Fujasa bratov Jôliusa a Štefana Kaderábeka, Štefana Kassu, Karola Nitraiho, Karola Tarhayho, Karola Ščasného, Ernesta Banyára a Alexandra Jánosyho.


Prvé kroky po oslobodení, roky 1945-1950

Toto obdobie, významné pre celú spoločnosť, je dôležité aj v činnosti a živote rybírov v Nových Zámkoch. Nielen vojnou zničené mesto, ale aj spoločenské organizácie, ktorých činnosť bola počas okupácie násilne prerušená sa začínajú aktivovať v nových podmienkach.
02Táto doba sa viaže s najkrajšími spomienkami na rybolov. Bolo to obdobie, kedy priemysel a chemizácia nemali citeľnejší vplyv na znečisťovanie vodných tokov, navyše na mnohých miestach bolo takéto znečisťovanie úplne neznáme.
Hranice revírov z tohto obdobia boli teritoriálne veľmi rozsiahle. Do novozámockých revírov patrili rieka Nitra od Nitrianskeho Hrádku až po sútok s Váhom spolu so svojimi ramenami. Do revíru ďalej patrili Váh s Malým Dunajom, Vážsky Dunaj, všetky kanály až po Hurbanovo, spodná časť Hronu pod Štúrovskom, Ipeľ, Parížsky kanál, dobre zarybnená Cítenka zo spodnej Nitry, ako i všetky jestvujúce priemyselné nádrže. Do revíru patrili aj všetky spojovacie kanály jestvujúce v oblasti.
Činnosť rybárov a práva lovu boli viac-menej viazané na tradičný lov, najmä lov čereňom. Znamená však súčasne aj začiatok rabárstva v love rýb udicou. Charakteristickým znakom je záujem osobného zisku rybára, keď už pri platení riadnych príspevkov a poplatku za povolenky rybári videli možnosť z tohto športu získať čo najviac, či už z rýb pre vlastnú potrebu, alebo odpredaja ulovených rýb.


Rybársky spolok sa aktivizuje, roky 1950-1960

Na Začiatku päťdesiatych rokov, po založení Ústredného výboru Československého zväzu rybárov, novelizované vyhlášky o r&bárskom práve vytvárajú možnosť zakladania rybárskych organizácií v jednotlivých teritóriách našej republiky. I.novozámocká organizácia - Novozámocký rybársky spolok sa začína aktivizovať.
Do jeho čela sa dostáva po p.Olgyaim, ktorý bol predsedom od roku 1946 Eugen Šupala a členmi výboru sa stali Garban, Molnár, Lemény, Pones, Bachorec, Fujas a Štefan Kašša. Tu spomenieme aj ostatných predsedov, ktorí stáli v čele Novozámockého rybárskeho spolku pre Eugenom Šupalom. Prvými predsedami boli Ďuriš, Ján Fudrík, neskôr Štempel a Olgyai.
Za predsedovania E.Šupalu sa výbor neustále skvalitňuje. V jeho radoch postupne pracujú mnohí oduševnelí rybári, ako Gabran, Jánosy, Prónai, Ozorák, Július Kašša, Ladislav Kašša, Viktor Mausch, Jozef Petráš, Karol Gremen, Ján Szabó, Ladislav Procházka, Róbert Bittó, Ladislav Kopáčik, Imrich Kaczbek, Gejza Tesár a ďaľší, ktorí sa svojou aktivitou pričinili o rozvoj novozámockého rybárstva. V Tomto období sa začína aj systematické zarybnenie a využívanie všetkých druhov vôd. Organizácia nadobúda finančné prostriedky z členských príspevkov a z hospodárskeho lovu, ktorý uskutočňuje lovná skupina v Kolárove na čele so starším rybárom Štefanom Halaszom a jeho skupinou a Gejzom Molnárom na úseku Malého Dunaja od Asódskeho kanálu po sútoky Váhu. 06 Z tejto činnosti, ako i iniciatívy členskej základne organizácia začína nadobúdať podstatný finančný efekt. Zakupuje nákladné autá, ktoré používa na rozvoz predávaných rýb, ale i zapožičiava iným organizáciám.
Táto doba je už poznačená vplyvom riadiacej štruktúry Československého zväzu rybárov so sídlom v Žiline. Realizuje sa plán výstavby liahne na Sihoti v Nových Zámkoch, ktorá slúži na rozmnožovanie rýb umelým výterom / šťuky, neskôr aj niektoré druhy kaprovitých rýb a pokusne i sumce/. Je to prvé zarybnenie tohto druhu na Slovensku.
Organizácia má v tomto čase 300 členov. Pod vedením E.Šupalu, za pomoci členov výboru J.Kaššu, I.Kaczbeka, L.Kaľľu, L.Kopáčika ako i ostatných spolupracovníkov odpracovali množstvo brigádnických hodín a činnosť ešte stále tzv.spolku je charakteristická veľkou aktivitou.
Rozsiahla činnosť liahne v rokoch 1956-1957 zabezpečovala produkciu rôznych druhov plôdikov a tak sa násady na zarybňovanie expedovali viac-menej do všetkých jestvujúcich vôd Slovenska. Pre lepšiu koordináciu tejto činnosti prechádza zarybňovanie násadami delimitáciou do kompetencie Ústredného zväzu rybárov v Žiline, ktorý preberá starostlivosť o zabezpečenie intenzívneho hospodárenia v rámci Slovenska. V Nových Zámkoch sa vytvorilo hospodárske stredisko.
Týmto rozhodnutím sa mení aj štruktúra miestnych organizácií rybárskeho zväzu. Neustály rast záujmu o rybárstvo vytvára nové kvalitatívne smery. Rozdelením starých revírov vznikajú nové základné organizácie, popri MO Nové Zámky, MO Kolárovo a MO Šurany. Zároveň sa odčleňuje i hurbanovská časť. Toto obdobie je poznamenané nešvárami, nepochopením a zbytočnými hádkami ne brehoch vôd medzi jednotlivými rybármi, členmi starej veľkej organizácie a členmi novozrodených organizácií.


MO SRZ Nové Zámky - Športové rybárstvo si razí cestu, roky 1960-1970

Výbor novozámockej MO v tomto období začína prebudovávať svoju činnosť. Jej poslanie dostáva nový charakter a začína sa aktívne venovať športovému rybárstvu a rybolovnej technike. Tejto úlohy sa veľmi dobre zhostil Otakar Mészáros za podpory E.Šupalu, K.Gremena, L.Kaššu a Š.Ozoráka.
Do výboru popri E.Šupalovi boli zvolení - ako predseda Jozef Tykač, členovia Otakar Mészáros, Gejza Tesár, Fridrich Prónai a ďaľší.
Športová činnosť sa rozprúdila v tomto čase aj v iných organizáciách po celej republike, podnietená hlavne tým, že sa začína organizovať súťaž v jednotlivých disciplínach. Tu už tradičné rybárske preteky zostávajú v pozadí a venuje sa viac-menej rybolovnej technike a levu rýb na udicu. podľa krotérií CIPS /Svetová organizácia rybárstva/. Táto disciplína si vyžaduje od organizácie veľkú finančnú podporu, čo sa záujemci snažia nahradiť odmenami za odpracované brigády /napr. v poľnohospodárstve/, venujú sa na to i ďaľšie príjmy, ako napríklad z tradičných rybárskych zábav a podobne. Z rozpočtu organizácie sa na tento účel môže venovať len minimálna čiastka.
04Radoví členovia majú na tento šport rôzne názory. Jedni tvrdia, že náklady naň odčerpávajú financie určené na systematické zarybňovanie vôd. Iní sa domnievajú, že rybár má svoju záľubu pestovať na brehoch riek a nie na ihrisku, prípadne v telocvični. Treba poznamenať, že v tomto období vývoja je športová disciplína nepopulárna, hádem i preto, že je pre širokú rybársku verejnosť neznáma, je málo propagovaná a preto i málo podporovaná. Mravčia práca kolektívu v čele s pánom Otakarom Mészárosom predsa prináša svoje ovocie. Nešetria svoj voľný čas a námahu pre tento šport, združujú okolo seba mladých záujemcov.
V roku 1963 Eugen Šupala požiadal Otakara Mészárosa, aby si prácu s mládežou vzal za svoje. Bol poverený vedením športového odboru, ktorý započal svoju činnosť na jeseň roku 1963. Medzi prvé úlohy športového odboru patrilo získanie finančných prostriedkov na zakúpenie vybavenia, neskôr na úhradu cestovných výloh. Osobitná pozornosť sa venovala zimnej príprave, neskôr sa začali systematické tréningy. Skúsení funkcionári Laco Kassa, Karol Gremen, J.Szabó, Štefan Ozorák podali odboru pomocnú ruku. Finančná otázka sa zo začiatku riešila z príjmov za odpracované brigády, napríklad pri zbere kukurice, čím sme získali ročne okolo 6-8.000,- Kčs. V ďaľších rokoch začali odbory organizovať rybárske zábavy a čistý zisk z nich išiel na podporu činnosti odborov - hlavne športového.
Hodnotenie činnosti v roku 1964 svedčí o úspechoch tak mladých, ako i dospelých pretekárov. Uvedieme mená niektorých: Jozef Solčan, Peter Gábriš, Ján Szúdor, Imrich Šupák, Tibor Kiss, Juraj Mészáros, Juraj Ďurko, Ján Petrányi, František Belány Mikuláš Mészáros, Juraj Varga, Alžbeta Vargová, Edita Szabová a Alexander Adler.
1965 - v tomto období sa naši pretekári už zúčastnili mnohých súťaží. Juraj Mészáros po prvý raz získal prvé miesto na dorasteneckej olympiádem ktorá bola prehliadkou najlepších dorastencov z celej ČSSR. Získal aj prvé miesto na majstrovstvách republiky a súčasne Edita Szabová 2.miesto v súťaži dievčat.
Roky 1966-1967 zaznamenali stúpajúcu tendenciu úspechov. Na krajských majstrovstvách v love rýb udicou, ako i v rybolovnej technike sme získali 2.miesto, na celoštátnych majstrovstvách 2.miesto a Juraj Mészáros získava už po tretíkrát na Tatranskej olympiáde prvé miesto. V Budapešti na memoriáli Istvána Fehéra Juraj Mészáros získal zlatú medailu vo svojej kategórii.
1968 - v tomto roku sa zrodilo mnoho krásnych výsledkov. Druholigové družstvo v rybolovnej technike získalo prvé miesto. Na krajských pretekoch Juraj Mészáros 3.miesto, Alžbeta Vargová 1.miesto. V súťaži pionierov Peter Varga 1., Juraj Varga 2. a Severín Minárik 3.miesto. Na krajských rybárskych pretekoch v love rýb udicou obsadilo 3.miesto naše družstvo v zložení: Kapačka, Huszár, O.Mészáros. Niekoľkí naši mladí pretekári sú už zaradení do reprezentácie ČSSR. Na majstrovstvách republiky v rybolovnej technike sme v súťaži družstiev získali 1.miesto a súčasne v jednotlivcoch Edita Szabová tiež 1.miesto.


Činnosť MsO SRZ, roky 1970-1980

Po náhlom úmrtí Eugena Šupalu, ktorého meno je úzko spojené s vývojom novozámockého rybárstva, sa začína nové obdobie a volí sa nový výbor. Predsedom sa stáva Jozef Takáč, za tajomníka bol zvolený Dezider Šantúr - riaditeľ Odborného učilišťa Priemstyv, za podpredsedu Štefa Dostál - vedúci stavebnej prevádzky Agrostavu, vedúcim hospodárskeho strediska ÚV SRZ je Ing. Július Šupala, vedúcim športového odboru Otokar Mészáros, funkciu predsedu stavebného odboru organizácie zastáva Ondrej Tomík, predsedom kultúrno-propagačného odboru sa stal František Omasta. Do výboru boli zvolení ešte títo členovia: Karol Gremen, Juraj Petráš, Ján Szabó, Mikuláš Meszáros, Imrich Nagy, František Ágh, Štefan Žáčik, Ing.Róbert Karasz, Ján Fabuľa, Tibor Záboj, František Huszár, Jozef Pones a Ing.Ladislav Pálfy. V revíznej komisii sú: Alexander Kašša, Ján Jakšič, Elemír Balogh, Ladislav Lénárt a Barnabáš Bóna.
Po nástupe nového výboru sa začína v organizácii systematická a plánovitá činnosť, na základe premysleného konania a v súlade so stanovami, podľa potrieb a špecifických požiadaviek na plnenie úloh a poslanie organizácie.
Prvým závažným krokom nového výboru bolo zastavenie prevádzky "Rybárskej čárdy", ako nerentabilného zariadenia a zároveň pre nevyhovujúce hygienické podmienky. Činnosť tohto zariadenia počas svojej existencie nezodpovedala jeho poslaniu. Nedarilo sa zabezpečiť požadované produkty, plynulé zásobovanie čerstvými rybami a iným sortimentom potravinových surovín, z čoho vznikla nerentabilnosť a tým aj strata morálneho opodstatnenia tohoto zariadenia.
Nové vedenie sa venuje hlavnezarybňovaniu jednotlivých nádrží a takto vatvára jednoúčelové revíry zriadené pre potreby členstva. Sleduje plánovité zarybňovanie s úmyslom umiestniť do vôd čo najväčšie množstvo rýb. V tomto období združuje organizácia okolo 300 členov. Osobitná starostlivosť sa venuje mládeži. Prehodnocuje túto prácu v minulosti, sústreďuje svoju pozornosť na kvalitatívne náročné metódy a chce dotovať záujem mládeže z hľadiska aktívneho využívania oddychového prostredia v meste, kde je rozsiahla výstavba a životné prostredie dostávaráz moderného mesta s rozsiahlym priemyslom - teda i zamestnanosťou. Príprava pretekárskej činnosti dostáva novú tvár. Táto oblasť vývoja športového rybárstva sa dostáva na najvyššiu úroveň. 07 Roky 1970-1972 boli bohaté na úspechy. Organizácia v týchto rokoch mala dve druholigové družstvá v love rýb udicou a jedno prvoligové v rybolovnej technike. No a Zuzana Mészarosová od tohto roku patrí do širšieho kádra reprezentácie.
1973-1974 tieto roky boli pre nás ešte krajšie.
Na základe júlových plén najvyšších orgánov bolo jednou z hlavných úloh plánu činnosti MO venovať sa výchove mladej generácie.
1. Krajský prebor usporiadaný našou Miestnou organizáciou, kde všetky tituly majstrov kraja zostali doma v našej MO.
2. Celoštátna akcia usporiadaná Radou ČSRZ, tieto výsledky ešte potvrdila. Naše družstvo po prvom obsadilo 2.miesto za domácim družstvom Gottwaldova so stratou 27 bodov. V celkovom hodnotení súťaže I.ligy RT novozámocké družstvo obsadilo 2.miesto.
3. So súhlasom našej Miestnej organizácie viacerí pretekári získali hosťovacie povolenia do družstiev II.ligy Komárna a Kolárova, pričinili sa o to, že Komárno obsadilo v II.lige 1.miesto a Kolárovo 3.miesto. Na majstrovstvách republiky mládeže a žiactva v RT Zuzana Mészárosová a Margita Dostálová získali titul majsteriek republiky v súťaži družstiev aj jednotlivcov.
Reprezentáciou ČSSR na majstrovstvách sveta v Nemecku boli poverení členovia našej organizácie súrodenci Zuzana a Juraj Mészárosovci. Spomedzi 82 štartujúcich obsadila Zuzana 7.miesto a Juraj bol 9.
V odbore LRU na majstrovstvách kraja. kde štartovalo 13 družstiev, získali naši titul majstra kraja, v súťaži jednotlivcov putoval majstrovský titul do Nových Zámkou zásluhou Ľudovíta Kapačku.
Vo vrcholných pretekoch I.ligy obsadilo naše družstvo v zložení: František Huszár, Otokar Mészáros a Ľudovít Kapačka 3.miesto. V celoslovenskej súťaži II.ligy bolo naše B družstvo celkove na 7.mieste.


Zarybňovanie 1970 - 1980

Spätný príliv členov začína v roku 1973. Napríklad v roku 1973 predstavuje hodnota členských príspevkov 73 200 korún, hoci plán predpokladal 49 500 korún. Veľkým úspechom dobrej práce je vlastná produkcia kaprov rýchlených. Hodnota predstavuje 31 500 korún.
V uvedenom roku sa uskutočnilo zarybňovanie na siedmych miestach. Sortiment nasadených rýb tvorili šťučie plôdiky, amur, pleskáč vysoký, sumec, lieň, karas, kapor Kr, Kapor K1, kapor K2, kapor K3. Raritou násad bolo 10 000 ks zubáčov. Naše vnútoprné vody boli takto perfektne pripravené pre rybárov. No nielen to.
Medzi hlavné úlohy patrí aj prvotné zarybnenie melioračných nádrží ako Svodín II. a nádrže v Rúbani s násadami kaprov, šťúk a lieňov. V roku 1974 potom zarybňovanie vykazuje značný trend. 05
Aby mali rybári úlovok, aby naše vody boli čo najčistejšie, stáva sa zarybňovanie najintenzívnejším prvkom konania. Do nádrže Svodín sa nasadzuje 50 000 ks Kr, do rybníkov na stredisku Zúgov 60 000 ks Kr, do štrkoviska Dvory I. 400 kg K1, ďaľších 1 000 kg K2, do štrkoviska Dvory III. 1 500 kg K2 a ďaľšie tisíce do iných vôd. Z 10 000 ks zubáčov sa dostáva väčšie množstvo opäť do Dvorov a Kurz.jazera. Ďaľšie kilogramy tolstolobikov a amurov prichádza do štrkovísk vo Dvoroch a zarastených nádrží. Šťukami Šo sa zarybňujú vody v lokalite obce Bánov, Kurz. jazera v Nových Zámkoch a opäť aj vo Dvoroch nad Žitavou. Hodnota vlastnej produkcie tu predstavuje viac ako 26 000 korún.
Napriek veľkej snahe v zarybňovaní bolo za uplynulé obdobie aj veľa nedostatkov v dodržiavaní disciplíny. Nedodržiavali sa zásady obmedzenia predpísaného množstva lovu rýb, miera jednotlivých druhov a zákaz používania nedovolených vnadidiel.
Predpisy sa často porušovali aj v tom, že sa používali väčšie počty udíc, ako bolo povolené. Vyskytli sa aj priestupky porušením zákona v čase hájenia. Disciplinárna komisia zasiahla asi v 20 prípadoch a v súlade s platnými predpismi stanov udelila i finančné pokuty. Organizácia sa súčasne snaží predísť takýmto priestupkom výchovnou prácou. V roku 1975 pri vydávaní nových povolení dostane každý člen i nový rybolovný poriadok, ktorého rešpektovanie sa bude neustále vyžadovať. Stupňuje sa aj boj proti pytliactvu, proti porušovateľom predpisov každého druhu i proti znečisťovaniu vôd. Pre ilustráciu uvádzame, že napríklad Šuriansky cukrovar zaplatil v roku 1973 našej MsO po prehratej arbitráži finančnú náhradu v hodnote 192 447 korún.


Roky 1980-1990

Činnosť mestskej organizácie v rokoch 1980 - 1990 pokračovala v rozvoji vo všetkých oblastiach veľmi dobre a to v starostlivosti o revíry, v športovej činnosti LRU ako i RT, v chove rýb, ochrane životného prostredia a v oblasti spoločenských udalostí.
10Roky 80-te sa môžu v mestskej organizácii zapísať zlatými písmenami hlavne v oblasti investičnej výstavby. Od začiatku organizovaného rybárstva v Nových Zámkoch nepoznala takýto rozmach. V tomto období bola zahájená rekonštrukcia rybničného hospodárstva na Zúgove, kde sa vybudovali sústavy rybníkov, ktoré sa dajú samostatne napúšťať a vypúšťať vodou. Vybudovali sa kancelárske priestory, sociálne priestory, sklady, garáže, umelá liaheň a služobný byt. V tomto období sa prevádzalo rozšírenie rybníka na Nesvadskej ceste, kde sa vybudovala trafostanica, ako i pevná budova pre účely RT - šatne, sociálne priestory ako i zatrávnená plocha určená pre tréningy RT. V tomto období už boli pripravené projekty II.etapy výstavby ubytovacích priestorov v podobe zastavaných buniek pre účely letných táborov pre mladých rybárov. Žiaľ, druhá etapa sa nezrealizovala z dôvodov, že mestská organizácia vždy sídlila v prenajatých priestoroch a bolo nevyhnutné postaviť rybársky dom. Po výbere staveniska a projektovej príprave sa zahájila výstavba rybárskeho domu a úspešne sa aj dokončila v roku 1991. V osemdesiatych rokoch sa prevádzala i rekonštrukcia potoku Chrenovka, kde sa vybudovala násoska naplňovania potoku Chrenovka vodou z rieky Nitra a koryto potoka bolo vyčistené a prehĺbené. Aj táto investičná výstavba bola úspešne dokončená.
V tomto období sa previedla aj rekonštrukcia jazera dôchodcov. Uvedená investičná činnosť, ktorú prevádzala mestská organizácia bola v plnom rozsahu podporovaná ústredným výborom v Žiline ako i štátnymi orgánmi mesta. Tiež bola vyhlásená súťaž "O najlepšiu organizáciu na Slovensku".
Naša organizácia bola hodnotená v rámci Slovenska ako najlepšia a štandardu ÚV SRZ sme získali trikrát po sebe a ostala natrvalo majetkom našej organizácie. Toto obdobie bolo mimoriadne náročné na prácu celého funkcionárskeho aktívu, aj na prácu našich rybárov, ktorí odpracovali nespočetné množstvo brigádnických hodín. Týmto výstavbám venovali veľmi veľa svojho voľného času.
Veľký podiel na investičnej výstavbe mal tajomník mestskej organizácie p.Jozef Pones a Ing.Žigmund Szegheo. Predsedami v tomto období boli Ing.Karas Róbert a dve funkčné obdobia p.Róbert Cimbalík. Členovia výboru boli p.Mészáros Otokar, Huszár František, Nagy František, Záboly T.,Szabó E., p.Pálfy, Halás K.,Tykač J.,Vagyovszký F.,Huszár R., Svetko S.,Kováč F., Kočiš R., Harcsa K.
Toto obdoie si vyžaduje poďakovanie všetkým funkcionárom a všetkým rybárom mestskej organízácie, ale aj tým, ktorí sa nejakým dielom, prácou pričinili o úspešné dokončenie vyššie uvedených investičných stavieb. Investičné výstavby, ktoré boli realizované, slúžia i teraz našim rybárom a treby zdôrazniť, že budú slúžiť i nasledovným generáciám našich rybárov.
V oblasti ochrany životného prostredia, konkrétne v čistote našich revírov bolo toto obdobie poznamenané hlavne častými otravami rieky Nitra Cukrovarom Šurany, ktorý každoročne pri zahájení repnej kampane znečisťoval rieku Nira a následne spôsoboval ťažké otravy a hromadné úhyny rýb. Výbor na čele s p.Ponesom Jozefom úspešne riešil súdnou cestou vymáhanie škôd, ktoré boli spôsobené mestskej organizácii. Súdne procesy boli ukončené začiatkom 90-tych rokov a získané finančné prostriedky boli vynaložené na znovu oživenie tejto krásnej časti rybárskeho revíru. Výsledky stálej starostlivosti prinášajú ovocie v podobe úlovkov našich rybárov. Otravy neboli spôsobené len na rieke Nitra, ale aj Žitava, Cergáte a niektorých štrkoviskách. Škody boli vymáhané tak isto úspešne, ako pri otravách rieky Nitry. 03
Po roku 1990 nastali zmeny celospoločenského charakteru, ktoré mali dopad aj na organizované rybárstvo na Slovensku, nevynímajúc MsO SRZ Nové Zámky. Vzhľadom ku skutočnosti, že naša organizácia mala dostatočné materiálno-ekonomické zázemie, všetky problémy boli úspešne vyriešené. Z hľadiska rybárskych revírov sme v rokoch 1991 - 1992 stratili skoro všetky chovné rybníky z dôvodov zmien v splavovaní týchto vôd. Rokovaniami a iniciatívnou prácou členov výboru sa nám však podarilo do roku 1994 získať späť všetky revíry, vrátane VN Svodín, ktorú sme predtým neobhospodarovali a dnes spolu s VN Branovo patrí medzi najlukratívnejšie revíry v našej organizácie.
Napriek tomu, že od roku 1990 začína nárast cien povolení a členských povinností na stave členskej základne nebola táto skutočnosť badateľná, skôr naopak, kým v roku 1990 bol stav členskej základne 1450 členov, tak v roku 2000 to bolo 2280 členov, čo za 10 rokov predstavuje nárast o viac ako 800 členov.
Tento nárast je možné zdôvodniť aj skutočnosťou, že hlavnou úlohou výboru v uplynulom desaťročí je maximálna starostlivosť o členskú základňu, hlavne v oblasti zarybňovania revírov MsO. Ročne sa zarybňuje násadami kapra, šťuky, karasa, pleskáča, amura, zubáča a úhora v celkovom množstve 110q až 130q. Z hľadiska nárastu cien násad v roku 1991to predstavovalo sumu 680 000 Sk a v súčasnosti 1,5 mil.Sk.
Vo výbore v tomto roku pracovali: Ing.Szegheo Žigmund, Ing.Ivičič Peter, Cimbalík Róbert, Varga Gabriel, Huszár Róbert, MVDr.Mészáros Juraj, MVDr.Markusek Jozef, Tykač Jindřich, Révai Ladislav, Ing.Szabó Ernest, Mészáros Otokar, Huszár František st. a iní, ktorí sa aktívne pričinili o úspešné napredovanie MsO SRZ Nové Zámky. Od roku 1993 vychádza každoročne spravodaj MsO SRZ Nové Zámky, ktorý podrobne informuje členskú základňu o činnosti MsO SRZ.
V tomto desaťročí sa na novú vyššiu úroveň dostáva aj spolupráca s okolitými organizáciami rybárskeho zväzu, MsO Šurany, MO Hurbanovo a MO Kolárovo, máme vytvorené spoločné revíry, v rámci obojstranných dohôd a veľmi dobrá spolupráca je aj s MsO Komárno, MsO Štúrovo, MsO Dunajská Streda, MsO Šaľa a MsO Levice. Aj spolupráca s Radou v Žiline je na patričnej úrovni, kým v 80-tich a začiatkom 90-tich bol členom Rady pán František Nagy, v súčasnosti je členom Prezídia Rady viceprezident p.Róbert Cimbalík za Nitriansky kraj, ktorý háji záujmy širokej rybárskej základne južného Slovenska.
V rámci športovej činnosti v oblasti LRU je vhodné spomenúť postup družstva v roku 1993 do druhej ligy v zostave: Varga Gabriel, Kárász Norbert, Lovei Štefan, Vagyovszký František, neskôr Rácek Branislav. Neskôr sa postupom do druhej ligy prebojovalo aj druhé družstvo v zostave: Varga Juraj, Varga Peter, Šťastný Róbert a Miskolczi Zoltán. Začali sme sa venovať aj mládeži: Varga Gabriel ml., Lénárd Ladislav, Gál Tomáš a Vagyovszký František ml., ktorí dosiahli vynikajúce výsledky na Majstrovstvách Slovenska v LRU. Vagyovszký František ml. a Varga Gabriel ml. sa zúčastnili aj na Majstrovstvách sveta juniorov v Chorvátsku a v Belgicku. V tomto období sa dosiahlo veľa pohárových víťazstiev a snahou výboru a športovcov LRU je aj naďalej postup do I.ligy LRU a RT. 09
Deväťdesiate roky v rybolovnej technike znamenajú prienik našich pretekárov medzi svetovú elitu. Bilancia 12 zlatých, 7 strieborných a 7 bronzových medailí z ME, MS a Svetových hier v rybolovnej technike za roky 1993-2000 je prezentácie úrovne slovenského castingu.
Je zvlášť potešiteľné, že do jej krátkej histórie sa zlatými písmenami zapísali práve novozámockí pretekári Ján Mészáros, František Vagyovszký, Róber Mészáros, ktorí za toto obdobie vybojovali pre Slovensko 18 medailí.
Najúspešnejším slovenským juniorským aj seniorským pretekárom je Ján Mészáros, trojnásobný majster sveta /1994, 1998, 2000/ v diaľke jednoruč, ktorý sám získal 9 zlatých, 3 strieborné a 3 bronzové medaily.
Z novozámockých pretekárov si reprezentačný dres obliekli aj Richard Ďurkovský, Roman Ember, Marek Mészáros a Lucia Petrányiová.
Na pôde Nových Zámkou sa uskutočnili viaceré turnaje Európskeho pohára a v roku 1998 majstrovstvá sveta seniorov, ktorých sa zúčastnilo 109 pretekárov z 20 krajín. Novozámockí pretekári si veľmi úspešne počínali na medzinárodných podujatiach doma i v zahraničí a získali vo viacboji 11 prvenstiev, 22 druhých miest a 18 tretích miest.
Je príjemné konštatovať, že za týmito úspechmi stojí Slovenský zväz rybolovnej techniky so sídlom v Nových Zámkoch. ktorý od roku 1993 zabezpečuje štátnu športovú reprezentáciu v rybolovnej technike. Veľmi dobré Zázemie tejto činnosti vytvára po roku 1990 MsO SRZ Nové Zámky vrátane členskej základne.